Internetové známosti

Poďme sa porozprávať o internete a čoraz viac známostiam, kamarátov, frajerov vychádzajúcich z nich. V článku vám objasním moje známosti a skúsenosti z internetu.

Na začiatok článku by som vám chcela ujasniť pojem long distance relationship (LDR), ktorú skratku pravdepodobne budem dosť často používať. Znamená to vzťah na diaľku.

Určite ste sa aspoň raz za svoj život stretli s niekým, kto mal alebo práve má LDR. Ľudia, ktorí sú práve zamilovaní na diaľku a ich city sa im cez internet opätujú bývajú väčšinou smutní. Smutní, pretože nemôžu byť každý deň s niekým, koho milujú. Že ho môžu vidieť iba raz za nejaké obdobie. V mojom prípade je to raz za mesiac, pred mojimi narodeninami to bolo iba raz za polroka, kvôli rodičom. Nevyčítam im to, práve som za to rada, chceli, aby som psychicky dospela a aj fyzicky, aby som neurobila veci, ktoré by som neskôr ľutovala. Neurobila som, nič neľutujem, všetci šťastní a spokojní, aspoň teda s odstupom času.

Chcela by som Vám rozpovedať môj príbeh lásky cez internet, keďže to už ťahám vyše roka a niečo a "poznáme" sa zachvíľku dva roky.

Ako malá, veľmi maličká som hrozne milovala hru World of Warcraft. Súrodenci ma k nej priviedli už, keď som mala okolo 7-8 rokov. Hrala som za hordu na servéri menom BlackSun (neskôr po spojení viacerých servérov Soulwell, potom Soulwell spadajúci pod gamenode). Brat a sestra sú odo mňa o 5 a o 7 rokov starší, pre lepšiu predstavu. Veľmi som to hrať nevedela, tak mi pomáhali hrozné húfy chlapcov, keď zistili, že som dievča. Už ako malá som vedela písať a celkovo sa vyjadrovať ako 15-16 ročná baba, ktorej vek mi s menšími odchylkami odhadovali. Nikdy som im neprezradila svoj vek, zväčša som im klamala, niekedy som im to zatajovala a v podstate ich to iba posilovalo v mienke o mne. Niekedy v tretej triede som jednému chlapcovi prezradila svoj vek. Nechcel mi veriť, chcel fotku. Tak som mu jednu poslala. Povedal mi, že mi aj tak neverí, tak som ho nechala v tom. Spolužiačky mi často hovorili, že to môže byť nejaký úchyl, že mu nemám veriť, ale ja som ho mala rada. Po dlhom nátlaku zo strany spolužiačiek som ho nazvala úchylom, zablokovala som si ho všade a preplakala zopár nocí. Mala som ho naozaj rada, bol mojim kamarátom, keď som nikoho nemala a za to som mu bola nesmierne vďačná. V asi šiestej triede som ho chcela nájsť, ospravedlniť sa mu. Nikdy sa mi ho však nepodarilo nikde skontaktovať a tak skončilo aj jedno z najlepších kamarátstiev, ktoré som v detstve mala. Taktiež som tam mala zopár kamarátok s ktorými som si hrozne rozumela, ja som ani neviem ako sa prestala s nimi rozprávať a aj to kamarátstvo sa po čase rozpadlo.

Raz sa mi stalo, že mama potrebovala niečo na počítači. Ja som tam akurát mala zapnuté QIP (verzia od ICQ, menej náročná pre počítač) a s kamarátmi sme si tam písali. Boli veľmi vulgárni, tak som bola tiež. Nevedela som, čo tie slová znamenajú, chápala som, že by sa nemali používať, ale vzdorovala som a používala ich. Mama mi prečítala všetken chat, videla správu "ku*va, tie arény mi nejdú!" a hneď ma donútila zmazať, zablokovať všetkých mojich kamarátov. Zase som bola príšerne sama. Spolužiačky z reálu mi ani zďaleka nerozumeli tak, ako už starší kamaráti z internetu. Mohla som im povedať všetko, bez toho aby to malo dosah na môj reálny život. Pretože, aj keby povedali niekomu moje tajomstvo, tak sú x stoviek kilometrov ďaleko a jednoducho by to nemalo na mňa dosah.

S hrou som na čas prestala. Ani si už nepamätám ako, asi škola začínala byť ťažšia a musela som sa jej viac venovať. Tak som znova začala hrať Ufonek (virtuálna stáj), kde som taktiež stretla dobrých kamarátov. Žiaľ, tie priateľstvá neprežili čas a už si na väčšinu z nich nepamätám, ale bola som rada za každý kúsok úsmevu, ktorý mi dokázali vyčariť na tvári ich konverzácie.

Vďaka Ufonku som sa dostala na Silmarion /v tom čase wolves/ (hru o vlkoch), ktorú vytvárala jedna neskutočne nadaná baba, ktorá mala v tom období iba 15. Vedela kódovať a aj prenádherne kresliť, vytvárala príbeh a vytvorila si hru. Nesmierne som ju za to obdivovala, hru som hrala veľmi rada, bola to taká RPG, kde sa píše. S tou babou som si rozumela, avšak ani neviem prečo na Silmarione vznikla vzbura a väčšina ľudí išla hrať hru, síce menej kvalitnú, ale hlavné bolo Silmarion ponížiť. Stala som sa tam adminkou a naučila sa pozmeňovať HTML kód, aby som niekomu vytvorila vlka, trochu ho vymalovávať a to stačilo. Hra sa po čase stávala tak populárna, že som nič nestíhala, bolo to iba na mne a takmer od rána do večera som vytvárala vlkov novým ľuďom. Spolužiačky hrali tiež, začínali sme si vďaka tomu viac rozumieť, avšak stále nemali na mojich kamarátov z internetu, ktorých som mala nadovšetko rada. Chcela som to vzdať, tak som napísala hlavnej adminke, že "asi skončím", ona sa toho chopila hneď, pretože som jej preberala miesto a mali ma ťam viac radi ako ju, vyhodila ma a aj keď som sa neskôr chcela vrátiť, nechcela ma tam. Plakala som. Znova a znova.

Zase som sa vrátila k Ufonku a vďaka spamerom som sa dostala k Howrse, z Howrse na novozaložený web o Howrse, kde ma zobrali vďaka napísaniu jedného článku na iný web o Howrse, ktorý sa ím zdal dostatočne kvalitný. Konečne som našla miesto, kde som sa mohla usadiť. Baby, ktoré sa postupne pridávali do tímu mi neskutočne robili radosť, ich názory, ich konverzácie na skype boli hrozne zábavné, hrozne som sa usmievala, bola som nesmierne šťastná a spokojná. Aj keď to sú "iba" kamarátky z internetu, tak im dôverujem viac ako kedy by som mohla niekomu v reálnom živote. Za deň sme si dokázali napísať aj tisíce správ na skajpe a hrozne sme sa všetky smiali. Mali sme najlepší kolektív. Nikto po sebe nekričal, každý mal voľnosť, každý mal nápady a rovnaké práva.

Jednu kapitolku by som rada venovala Wendy. Pamätám si na konverzácie s Wendy (bývalá adminka Jeecoliek), s ktorou sme veľa volávali a písali si ešte viac. Mali sme spoločnú záľubu - knihy. Častokrát sme si iba tak zavolali a čítali sme si, každá inú knihu, potichu, občas sa medzitým porozprávali. Občas mi Wendy čítala nahlas časti, ktoré ju zaujali. Občas ja jej. Boli sme kamarátky, aj keď sme sa nikdy nevideli naživo. Pamätám si, ako som raz bola chorá a Wendy mi chcela zlepšiť náladu. Zavolala mi a hrala sa na šéfkuchára, varila si (že až!) cestoviny. Hrozne som sa smiala. Blondýna varí cestoviny, z toho by mohol byť televízny program. Wendy mi hrozne prirástla k srdcu a vždy tam aj bude. Aj keď si už málokedy píšeme, stále ju mám rovnako rada a vďačím jej za veľa.

Ako pribúdala práca na Jeecolkách, tak som to už nezvládala. Dala som si na vyše polroka pauzu s Jeecolkami a opäť som sa vrátila k starej dobrej - World of Warcraft. Od sestry som dostala postavu, ktorú nikdy nedoexpila - Feyu. Bol to level 50, aliancia, night elf. Hra ma hrozne začala baviť a s tým aj vznikali nové priateľstvá. Hrala som ju tiež s jednou z mojich spolužiačiek a tiež zopár kamarátkami, ale tie to vzdali, tak ostala iba jedna spolužiačka. A ako sa tak opakuje história - znova a opäť sa mi začal páčiť jeden chlapec. Jeho arogantné správanie ma nútilo usmievať sa. Bolo to asi v siedmej triede. Nepamätám si veľmi na detaily, viem, že som sa do neho "zamilovala" (ako keby som mohla vedieť, čo to slovo naozaj znamená v tom čase), ale on ako to zistil, tak sa zachoval ako kretén aj s jeho bratrancom a ja som bola opäť smutná. Zvykla som sedávať na lavičke, kde sa rozprávali "dvaja šašovia" z ktorých som si ľahko urobila kamarátov. Boli to idioti, ale nasmiala som sa s nimi poriadne. Mala som ich vážne rada a kontakt doteraz trvá viac-menej. Občas si napíšeme, občas mi komentujú moje fotky na facebooku, občas si rýpnu, ale mám ich rada, naozaj rada.

Kamarátov som si hneď, ako som začala znova hrať WoWko urobila aj v jednej babe (dajme jej meno A), ktorá ma priviedla k jednému chlacovi (dajme mu meno B), ktorí boli do seba zamilovaní. Resp. on do nej, potom ona do neho, on do nej nie, potom obaja a potom on do mojej spolužiačky a celkovo v tom bol veľký zmätok, ktorý keby sa pokúsim napísať by nemal zmysel, pretože ich príbeh sa mňa dotýka iba okrajovo, a aj keď som tam občas zohrávala väčšiu rolu. Na WoWku som spoznala aj môjho terajšieho priateľa. Začínalo to nevinne, sedela som na lavičke, on na inej, občas niečo povedal, ale ja som si ho nevšímala. Zlom nastal až keď ma B pozval, že mám ísť volať s jeho kamarátmi. Bol tam aj on, pridal si ma do priateľov. Všetci sa tam poznali, ja som tam nepoznala nikoho. Nazývajme môjho priateľa P. P mi všetko na skajpe súkromne písal a vysvetľoval, o čom sa bavia. Onedlho som zistila, že si s P rozumiem ako s nikým iným, kedy predtým, spoločne sme počúvali rovnaké skupiny, spoločne sme si rozumeli v absolútne všetkom. Bavili sme sa stále a ja som sa nevedela dočkať, kedy prídem domov zo školy. Veľakrát sme sa bavili aj do tretej ráno, nikoho to netrápilo, stále bolo o čom. Aj ked sme obaja prichádzali do školy ako zombie, ale šťastní. Po nejakej dobe som mu dala aj moje telefónne číslo a začali sme si písať SMSky. Keď som zistila wifi heslo od školskej wifi, tak som celú dobu nerobila nič iné, iba si písala s ním. Nerozprávala som sa s nikým, a keď už, tak som vždy premenila tému na neho. V podstate som svoje reálne kamarátky od seba odtesnila, čo ma nesmierne mrzí. Keď sa A a B hádali, tak na scénu prišla moja spolužiačka (hovorme jej N). B bol hrozne smutný, tak som mu predstavila N. Začali sa rovnako baviť ako ja s P a tak sa zamilovali. Ja som P mala hrozne rada, dalo by sa povedať, že by som bola aj do neho zamilovaná, ale nechcela som si to dlhú dobu priznať, čo ho bolelo, ale jednoducho som nemohla, keď moja sestra zažila to isté s frajerom z Česka (len tak na okraj, teraz býva a študuje v Česku, je spokojná s iným chlapcom z WoWka, sú spolu). P tiež sa zamilovával do mňa a keď N a B napadlo, že by B sem mohol prísť na víkend, keďže N sestra je na dovolenke, tak som nemala nič proti tomu /už predtým som sa raz z internetu s niekým stretla - s jednou babou na VEREJNOM MIESTE!! Ak sa s niekým budete niekedy stretávať a nepoznáte ho/ju, tak VŽDY VYBERTE VEREJNÉ MIESTO, KDE SÚ ĽUDIA!!/. V auguste, v dobe predtým ako sem mal prísť, sme si čoraz viac písali a volali ako frajeri, ale neboli sme, veď sme sa nikdy nevideli, bolo to iba zamilovanie do povahy iného človeka. (pre lepšiu predstavu - N je odo mňa staršia o rok a bola to moja spolužiačka, B je odo mňa starší o 3 roky a P tiež, lebo B a P boli na základke spolužiaci)

Nechcem tu veľmi rozpisovať naše stretnutie, veľa vecí ľutujem, veľa vecí by som chcela vrátiť späť. Zamilovali sme sa do seba, bozkávali sme sa. Dostala som prvú pusu a keď mal po piatich dňoch (pôvodne troch) odísť, bola som smutná. Keď odišiel, tak som spadla do depiek, stále plakala, nemohla sa hýbať, dlhé mesiace sa to so mnou tak tiahlo. On sem nemohol prísť, rodičia to nedovolili, hotel alebo niečo je hrozne drahé pre študenta. B a N sa stretli ešte raz, len ich vzťah bol o neustálom hádaní sa, N sa rezala, N to nezvládala a ja som nezvládala N stále ťahať z jej problémov, tak som naše priateľstvo ukončila, ona sa mi vzoprela, hodila všetko zlé na mňa, povedala všetky moje tajomstvá všetkým (čo veľmi ľutujem, že som jej ich povedala), tak som urobila to isté. Hanbím sa za to, že som klesla na jej úroveň, ale jej súčasný priateľ si to zaslúžil vedieť a ako s tým naložil je iba jeho problém. N sa musela prestať rezať za každú cenu, veď to vôbec nebolo normálne, jej sestra to vedela, hrozila jej psychiatria a ja som jednoducho už nemala na to ju z toho všetkého ťahať, keď ma ťahala dole so sebou. Mrzí ma to všetko, aj napriek všetkému, čo mi kedy urobila, aj napriek všetkým klamstvám, ponižovaniu ju stále kúsok mňa má stále rád a vždy bude, aj keď už by som sa s ňou do kontaktu nikdy nedala. Na Valentína sem P prišiel znova. Ja som nechcela, lebo predsa - u nás byť nemôže a veľké prachy za nejaké prenocovanie. Kamarátky ma obišli, všetko naplánovali a viete si predstaviť moje prekvapenie, keď zrazu ho vidím v nákupnom centre (oblečenú som mala jeho košeľu a na tvári nakreslené linkou čierne srdiečko). Keď odišiel, tak som znova bola v hrozných depresiách, čo nebolo dobré, zvlášť, keď ma čakalo o necelý mesiac veľké testovanie deviatakov. Nejako som to aj tak zvládla, v depresiách, smutná, sama, s ním, ale vlastne bez neho. Tak sme spolu tak nejako do teraz - môže sem už chodiť kedy chce, v lete sme spolu strávili krásnych 20 dní, keď bol u nás a budúci rok ma na leto pustia rodičia konečne k nemu (kde zhodou okolností býva aj kopa mojich kamarátov, vrátane Wendy, tak sa neviem dočkať). Hádam sa však doprosím, aby som mu mohla ísť tento rok na stužkovú na ten deň. 230km od seba je veľa, ale dá sa to zvládnuť, keď obe strany chcú. Aj keď si jeho kamaráti z toho robili srandu, moji tiež, tak sme všetko prežili a síce už sa nebavíme do tretej ráno, už to nemá tú svoju počiatočnú iskru, tak mi rozumie ako nikto iný.

A tak sa pomaly blížime ku koncu. V čase, keď človek nemá veľa priateľov je naozaj rád aj za to málo, čo môže dostať. Väčšinu môjho života som bola sama, málokedy som nadväzovala s niekým konverzácie a je to tak aj vlastne doteraz. Mohla by som to zmeniť, ale ja jednoducho čakám, dokým to zmení niekto iný za mňa, začne sa so mnou rozprávať ako prvý a to je aj môj problém. Avšak aj napriek všetkému by sa dalo povedať, že už nespadám do depresií, v akých som bývala, som vďačná za každého mojeho internetového kamaráta, aj keď sa asi uvidíme až o pár rokov, až budem dospelá, ale nič to nemení na fakte, že ich všetkých mám hrozne rada.

Na internete som našla pekné citácie, o LDR, ktoré by som vám rada ukázala - ak si na nich podržíte myškou, tak sa vám ukáže zdroj:

"Žiarlim na ľudí, ktorí ťa môžu vidieť každý deň."

"Nezáleží na tom, ako bolestivá môže byť diaľka, nemať ťa v mojom živote by bolo horšie."

Keď sú dve srdcia pre seba predurčené, tak žiadna diaľka nie je taká ďaleká, žiadny čas nie je až taký dlhý a žiadna iná láska ich nemôže oddeliť od seba.

A čo vy, milí čitatelia? Aké sú VAŠE skúsenosti s internetovými kamarátmi, priateľmi a možno aj frajermi? Napíšte mi to dole do komentárov, zapojte sa do diskusie na práve túto tému.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Velké množství smajlíků či pouze smajlíky do komentářů nepatří!

Opište tento text:

Komentáře

1

Anketa

Odkazy

Grafika Howrse FB fansite Vše o Howrse Howrse Tým CZ Howrse kreativně NIB chov My a Howrse PrezentaceHowrse Kódator

HTML KÓD INFO O WEBU